„Môj most v Lisabone: 25. apríl, ktorý spája dva životy“ ❤️
Naša cesta z Bretónska do Amiens nás zaviedla do jednej z najkrajších dediniek Francúzska – Beuvron-en-Auge. Úzke uličky lemujú pôvabné hrázdené domčeky, ktoré vyzerajú, akoby vypadli z rozprávky. Môžete tam ochutnať domáce syry , cider, calvádos , typické produkty normandského vidieka. Toto miesto je ideálne na krátky oddych a načerpanie atmosféry typického francúzskeho vidieka, len pár kilometrov od hlavnej trasy. Bolo to čarovné.
Amiens sme si vybrali najmä kvôli jeho slávnej katedrále Notre-Dame, ktorá je najväčšou gotickou stavbou vo Francúzsku. A nesklamala. Je naozaj monumentálna, majestátna a fascinujúca svojimi detailmi aj rozmermi. Napriek tomu však nepôsobí stroho ani chladne – naopak, vyžaruje zvláštny pokoj a harmóniu. Popri nej nás zaujalo aj príjemné historické centrum a malebná štvrť Saint-Leu s farebnými domčekmi, kanálmi a útulnými kaviarňami. Po rušných dňoch na pobreží Atlantiku pôsobil Amiens elegantne, pokojne a veľmi prívetivo.
Ak máte radi literatúru alebo dobrodružné príbehy, Maison de Jules Verne by ste pri návšteve Amiens nemali vynechať. V tomto pôsobivom dome žil slávny spisovateľ so svojou manželkou Honorine takmer dvadsať rokov a práve tu vznikla časť jeho najslávnejších diel.
Na štyroch podlažiach nájdete osobné predmety, dobový nábytok, originálne rukopisy aj množstvo zaujímavostí zo života muža, ktorý svojou fantáziou predbehol dobu. Najväčší dojem na nás urobila jeho pracovňa s legendárnym glóbusom a výhľadom do ulice. Práve tu vraj vznikali náčrty k románom ako Cesta do stredu Zeme či Dvadsaťtisíc míľ pod morom.
Amiens nás príjemne prekvapil. Nie je to len mesto veľkolepej katedrály, ale aj miesto s pokojnou atmosférou, bohatou históriou a silným odkazom jedného z najznámejších spisovateľov sveta.
Ďalšou zastávkou na našej ceste bolo vojenské múzeum v Bastogne, ktoré pripomína tragické udalosti Bitky v Ardenách – najväčšej tankovej bitky druhej svetovej vojny. Múzeum je rozsiahle, rozprestiera sa na troch podlažiach a jeho súčasťou sú tri kinosály, z ktorých v jednej prebieha aj 3D premietanie.
V budove nájdete aj kaviareň ak by ste si po silných dojmoch chceli na chvíľu oddýchnuť – a malý obchod so suvenírmi. Ja som si odniesla vlčí mak v podobe brošne. Mala som z toho radosť – dnes zdobí klopu môjho čierneho saka a vždy, keď si ho oblečiem, spomeniem si na túto návštevu.
Ak máte ešte energiu, určite sa po hlavnej prehliadke vydajte aj na označenú trasu dlhú približne 4,5 km, ktorá vás zavedie do prírody – priamo do Ardénskych lesov, kde sa nachádza ďalšia vonkajšia expozícia.
Inak parkovné tu stojí 5 eur a vstup do všetkých expozícií vás vyjde 27 eur na osobu.
V dnešných časoch by mala byť takáto návšteva takmer povinnosťou. Pripomienka toho, čo sa stalo, čoho je ľudstvo schopné – a čo by sa už nikdy nemalo zopakovať. Miesto, kde ticho hovorí viac než slová. Pri niektorých exponátoch som mala slzy v očiach.
Ďalšou zastávkou bol Trier, najstaršie mesto v Nemecku. Kúsok Talianska na nemeckej pôde. Rímske pamiatky ako Porta Nigra, staré kúpele, antické základy, no zároveň živé mesto s výbornou kuchyňou. Poprechádzali sme sa historickým centrom, dali si perfektnú večeru v Kartoffel Restaurant Kiste ,vrelo odporúčame, skvelé jedlo, troška mimo hlavného námestia a tým pádom menej turistov. Obsluha aj jedlo super. Triér nám ponúkol krásny kultúrny zážitok a naozaj milo prekvapil.
Nemecké mestečko Rothenburg ob der Tauber je ako vystrihnuté zo starého rozprávkového kalendára. Farebné domčeky s drevenými trámami, kvetinové okná, romantické uličky – ako stvorené na pomalé túlanie. V lete je plné turistov, no napriek tomu si zachováva svoje čaro a atmosféru, ktorá vás prenesie v čase.
Večer sme sa prešli po mestských hradbách, ktoré obopínajú celé historické centrum, a potom si dopriali večeru v reštaurácii Alter Keller – opäť trochu bokom, v zastrčenej uličke mimo hlavného námestia a turistických pascí. Skvelá kuchyňa, výborná atmosféra, obsluha v tradičných odevoch a ako bonus – milé stretnutie so Slovenkou z Dolného Kubína, ktorá tu žije už tridsať rokov.
Rothenburg je preslávený aj svojím Múzeom Vianoc. Ak milujete sviatky, toto miesto vás nadchne – je naozaj nádherné a okrem atmosféry si tu môžete kúpiť originálne vianočné dekorácie. Ceny sú síce vyššie, ale odísť naprázdno sa nám, samozrejme, nepodarilo. 🙂
Každý večer sa v meste konajú komentované prehliadky so sprievodcom. Nezabudnite sa zatúlať aj do mestských záhrad – niektoré z nich pripomínajú pohľadnicu z Provensálska. My sme tu boli už druhýkrát, no až teraz sme si mesto vychutnali naplno – a zaspávali s pocitom, že sme sa ocitli v inom svete. Aj napriek množstvu návštevníkov pôsobí Rothenburg pokojne a útulne. Netuším, čím to je – ale funguje to.
Naše ubytovanie? Perfektné. Kreuzerhof Hotel Garni – malý rodinný penzión priamo pri hradbách, s priestrannými izbami, baldachýnovou posteľou, nádhernou dobovou jedálňou a výbornými raňajkami od usmievavého hostiteľa. Ticho, pohodlie a výnimočný prístup – odporúčame všetkými desiatimi.
A mimochodom – vedeli ste, že tento rozprávkový klenot je len necelé tri hodinky od českých hraníc?
![]() |
| náš hotel |
🔹 P1 – Nördlinger Tor
Veľké a dobre značené parkovisko priamo pri vstupe do starého mesta. Odporúčame, ak prichádzaš len na krátku návštevu.
📍 Nördlinger Str., 91541 Rothenburg
🔹 P4 – Schrannenplatz
Bližšie k hlavnému námestiu a historickému centru. V lete býva rýchlo plné, ale ak máš šťastie, si rovno "v centre deja".
📍 Schrannenplatz, 91541 Rothenburg
Ale ak sa rozhodneš tu prenoscovať , čo jednoznačne odporúčam , tak v hoteli budeš mať určite aj parkovanie zdarma,alebo teda za poplatok ,podĺa toho, čo si vyberieš.
Na záver sme navštívili hrad Loket, ktorý nás preniesol do dávnych čias. Hrad stojí na skalnatom výbežku nad riekou, jeho kamenné múry dýchajú históriou . Prechádzka po jeho nádvorí ,ale hlavne po hradnom vezení bola zážitkom, troška ako z hororu. Inak hrad má veľmi málo expozícií, zaujala jedine výstava porcelánu a teda tá mučiareň to vynahradila 😂.
Našu cestu sme zakončili v Karlových Varoch – elegantnom kúpeľnom meste, známom nielen svojou bohatou históriou a termálnymi prameňmi, ale aj prestížnym filmovým festivalom. Prípravy naň boli už v plnom prúde, no tentoraz sme prišli o týždeň skôr, takže červený koberec sme ešte nezastihli – a počasie nám úplne neprialo. Napriek tomu platí: vo Varoch sa nudiť nedá.
Wellness je tu doslova povinnosťou – rozmaznať sa v niektorom z miestnych kúpeľov je ten najlepší záver dlhého výletu. Na obed či večeru sme si tradične vybrali reštauráciu U Švejka – sviečková a čapovaný Plzeň patria k rituálom, ktoré jednoducho nevynechávame 😁.
Prechádzka po kolonáde, ochutnávka prameňov (aj keď niektoré tentoraz neboli pitné 😇😀), posedávanie v kaviarničkách a obdivovanie okolitej architektúry... Karlove Vary sú jednoducho perfektným miestom na rozlúčku s dovolenkou. Elegantné, nostalgické, oddychové – presne také, ako sme potrebovali.
Táto cesta nebola len o miestach, ktoré sme navštívili. Bola o momentoch, ktoré sme spolu prežili, o výhľadoch, ktoré nás nadchli, o kilometroch ubiehajúcich pod kolesami aj o tichu v aute. A áno, aj o drobných hádkach, keď technika odmietala spolupracovať. 😀
Každá cesta v nás zanechá úžasné spomienky, z ktorých čerpáme až do tej ďalšej. 💞👥
Naša cesta merala tisíce kilometrov a viedla cez Francúzsko, Španielsko, Belgicko, Luxembursko, Nemecko aj Česko. Od Azúrového pobrežia cez Atlantik až po divoké pobrežie Bretónska sme spoznali množstvo krásnych miest a vytvorili si spomienky, ku ktorým sa budeme dlho vracať. A hoci bol cieľom návrat domov, práve posledné dni nám opäť pripomenuli, že na cestách je často najkrajšia samotná cesta.
Pre lepšiu predstavu si môžete pozrieť interaktívnu mapu celej našej cesty:
Komentáre
Zverejnenie komentára