„Môj most v Lisabone: 25. apríl, ktorý spája dva životy“ ❤️
Mestečko bolo takmer ľudoprázdne, s dlhou piesočnatou plážou a promenádou lemovanou reštauráciami a stánkami s typickými letnými dobrotami. Zamierili sme rovno do miestnej pekárne – francúzska bageta, maslo s morskou soľou... mňam! Nič viac na raňajky nepotrebujeme.
Prechádzame sa pomaly po nábreží, nasávame atmosféru a nakoniec končíme pri hotelovom bazéne.
Na tomto jedinom mieste sme sa paradoxne v mori neokúpali. Odliv bol taký silný, že by sme museli prejsť stovky metrov plytkou vodou, ktorá navyše výrazne zapáchala po rybách – tak silno, ako sme to ešte nezažili. Aj to však patrí k cestovaniu. Našťastie, bazén na hoteli nám to vynahradil. Vonku bolo takmer 38 °C!
Večer si vychutnávame západ slnka pri večeri na promenáde. Ten výhľad nikdy neomrzí – najmä pri mori, aj keď je to pre niekoho klišé.
Valras-Plage nie je miesto pre hľadačov luxusu či noblesy. My sme chceli pokojné prímorské zastavenie – a hoci sme tentokrát boli trochu sklamaní, oddýchli sme si a naberáme energiu na ďalšiu etapu cesty.
Teda – až po tom, ako prejdete dlhú, čisto komerčnú ulicu smerom k svätyni, kde vás čaká záplava stánkov s náboženskými suvenírmi a hlavne rôznymi nádobkami na "zázračnú vodu".
Keď sa však pred vami otvorí pohľad na Baziliku Nepoškvrneného Počatia, majestátne sa týčiacu nad mestom – zastavíte sa. Nadýchnete. A stíšite.
Nachádza sa tu viacero prameňov, kde si pútnici naberajú vodu – aj my sme si nabrali (mali sme za úlohu doniesť ju domov 🙂).
Aj keď sem prídete len zo zvedavosti, to miesto vás zasiahne. Niečím tichým, silným, čo sa nedá celkom vysvetliť. V Lurdoch sa jednoducho stíšite. A rozmýšľate.
Pokračujeme ďalej do mesta Pau, ktoré nás príjemne prekvapilo.
Dominantou je zámok Henricha IV., krásne zrekonštruovaný a obklopený zeleňou.
Prechádzame sa po Boulevard des Pyrénées, odkiaľ sa otvára pohľad na zasnežené Pyreneje – v lete! V meste premáva pozemná lanovka a všetko tu pôsobí elegantne, no zároveň uvoľnene.
Pau má zvláštny šarm – niekde medzi francúzskou noblesou a španielskou uvoľnenosťou. Nie je hlučné ani uponáhľané – práve naopak, veľmi pokojné a určite stojí za návštevu.
Valras-Plage, Lurdy aj Pau – každé z týchto miest je úplne iné. A práve to nás na tejto etape cesty bavilo najviac. More, pokoj a výhľady. Oddych, zamyslenie aj štipka histórie.
Ak plánujete spoznávať juhozápadné Francúzsko, určite si tieto miesta poznačte na mapu – a venujte im viac ako len rýchlu zastávku. (Teda... okrem Valras-Plage. Nám nesadlo, ale možno vás osloví inak.)
Komentáre
Zverejnenie komentára