Bretónsko autom: Quimper , Locronan, Plougonvelin a koniec sveta vo Finistére .

Bretónsko patrí medzi najkrajšie regióny Francúzska. Počas nášho roadtripu autom sme navštívili historický Quimper, rozprávkový Locronan, prístavné mestečko Douarnenez, pobrežie pri Plougonvelin a mys Finistère, prezývaný aj „koniec sveta“.

Bretónsko – divoké pobrežia, krásne mestá a dedinky

Keď sa blížime k Bretónsku, mení sa aj krajina aj samotné tempo, zrazu je menej áut , menej mýtnych brán , proste začína pokojná dovolenka bez davu turistov.

Quimper –

Prvou zastávkou na našej ceste po Bretónsku bol Quimper – historické srdce regiónu Cornouaille. Mesto nás privítalo katedrálou svätého Korentina, úzkymi dláždenými uličkami a tradičnými hrázdenými domami, ktoré vyzerali ako z pohľadnice. Quimper je pokojné, no hrdé bretaňské mesto.

Pri prechádzke historickým centrom nás očarili malé krčmičky a galérie, aj obchodíky s tradičnou keramikou – faiencou, na ktorú je Quimper právom hrdý. Ak budete mať čas, určite zájdite aj do múzea bretónskej kultúry. Bretónci sú veľmi hrdí na svoje tradície .

Locronan – dedinka, kde zastal čas

Kúsok od Quimperu leží Locronan – dedinka ako vystrihnutá z historického filmu. Sme tu už po druhý raz a opäť nás dostala. Kamenné domčeky so sivými bridlicovými strechami, malebné námestie a absolútny pokoj. Niet divu, že sa tu často nakrúca – akoby sa tu zastavil čas.

Locronan nie je veľký, no o to očarujúcejší . Ak budete mať šťastie, zažijete ho bez davov – ráno alebo podvečer. Vzduch tu vonia po levanduli a čerstvých galettes. Odporúčame sadnúť si na kávu či cider do jednej z miestnych kaviarní a len sa nechať unášať atmosférou – budete mať pocit, že ste sa ocitli v úplne inom čase.

Douarnenez a dni pri majákoch

Z Locronanu sme sa presunuli do Douarnenez, kde sme mali naplánovaný nocľah. Bývalý rybársky prístav má stále svoju surovú charizmu – pobrežné mesto, ktoré žilo z lovu sardiniek, dnes láka pokojom a vôňou oceánu. Večer tu patril prechádzke po nábreží, kde sa ešte aj staré lode kolíšu vo vlnách, akoby čakali na svoj ďalší výjazd. Miestna partia mužov hrala klasické rugby , bolo super ich sledovať ,ako si to na pláži užívali :) Romantické, trochu ospalé, no s dušou. Stretli sme tu naozaj milých ľudí , vlastne všeobecne to o Bretóncoch platí .

Na záver vám tu nechám tip na nenápadnú „kebabovňu“, ktorá nám utkvela v pamäti oveľa viac, než by sme čakali.

Najsilnejšie spomienky z ciest si často neodnášame z pamiatok, ale zo stretnutí s ľuďmi. A práve majiteľ podniku Restaurant Kebab Chez Sofia bol jedným z nich. Podľa toho, čo sme pochopili z našej chabej angličtiny, precestoval veľkú časť Európy a kedysi pôsobil aj v légii. Napriek jazykovej bariére sa s nami ochotne rozprával, zaujímal sa o to, odkiaľ sme prišli, a svojou srdečnosťou nám okamžite spríjemnil deň.

Keď nám ku kebabu priniesol hádam pätnásť rôznych omáčok na ochutnanie, bolo jasné, že pre neho nejde len o podnikanie, ale najmä o radosť z pohostinnosti. Práve takéto nečakané stretnutia robia cestovanie výnimočným a zostávajú v pamäti ešte dlho po návrate domov. ❤️🚗😊

❤️ Plougonvelin – láska aj na tretí pohľad

Naše bretaňské srdce však naplno ožilo až v Plougonveline, kde sme strávili dva dni. Boli sme tu už po tretí raz – a druhýkrát sme sa vrátili do toho istého hotela neďaleko ikonického majáka Saint-Mathieu, ktorý stojí na mieste bývalého opátstva.

Pohľad na more, ktoré sa rozbíja o útesy, bol neopísateľný – najmä ráno, keď vietor ešte chladil tvár a maják sa dvíhal z hmly ako zo sna. Hotel si nás získal aj tým, že všetky izby majú terasu s výhľadom priamo na oceán. Nečakala som, že si o desiatej večer budem čítať na terase – no tu slnko zapadá až okolo jedenástej a ten pokoj sa nedá odmietnuť.

Hneď vedľa hotela sa nachádza michelinská reštaurácia. My sme ju síce nenavštívili, ale na raňajky sme ochutnali ich čerstvo upečené croissanty – boli famózne.

A keď už ste v Bretónsku, slané palacinky – galettes – sú povinnosťou. My ich zbožňujeme, obzvlášť s karamelizovanou cibuľkou, syrom a vajíčkom. Alebo hubami a krémovým syrom, či morskými plodmi. Skutočne stoja za hriech.

Kermorvan a Le Conquet

Len kúsok odtiaľ sa nachádza aj maják Kermorvan, ku ktorému vedie nenápadná cestička medzi skalami. Po ceste takmer nikoho, len more, vietor a vy. Presne ten pocit slobody, ktorý sa nedá kúpiť ani naplánovať. Pred troma rokmi sme tu mali šťastie a videli sme delfíny – tento rok sa síce neukázali, no stále to bolo magické miesto.

Maják patrí do oblasti Le Conquet, odkiaľ denne vyplávajú lode do rôznych destinácií – výlet na more, plavba k ostrovom či dobrodružné výpravy v menších skupinkách. Všetko sa dá pohodlne vybaviť cez stránku: www.iroise-bretagne.bzh

Ak sa sem zatúlate, určite zájdite do reštaurácie La Taverne – pre nás to bol najlepší gastronomický zážitok z celej dovolenky. Čerstvé, chutné, s atmosférou, ktorú si budete dlho pamätať.

V okolí nájdete nádherné pláže (s bezplatnými parkoviskami), turistické chodníky a ikonické útesy, kde si stačí sadnúť a vnímať krásu bretónskej prírody.

Vedeli ste, že Bretónci si potrpia na poriadok? Nikde ani papierik, ani špak. Všade čisto a upratane – zaslúžia si obdiv.

Malá zaujímavosť na záver

Počas našej cesty sme si všimli, že niektoré mestá a dediny mali názvy na tabuľkách otočené hore nohami. Nedalo mi to, a tak som sa spýtala ChatGPT, čo to znamená. A odpoveď? Je to tichá forma protestu – takto miestni vyjadrujú nespokojnosť s riadením krajiny. Aj to je Bretónsko – hrdé, svojské a nezameniteľné.

Saint-Malo – mesto korzárov

Naša posledná noc v Bretónsku patrila ako inak Saint-Malo. Sem sa vraciame tretí rok po sebe – a stále nás má čím prekvapiť. Hradby, ktoré obopínajú celé mesto, sú ako chodbou do iného sveta. Z jednej strany mesto, z druhej more, ktoré sa mení každou hodinou. Vedeli ste že odliv tvorí až 14 km ?

Popoludní sme si dali prechádzku po hradbách, môžete si na ne ľahnúť, vyhrievať sa na slniečku a iba tak leňošiť, alebo prísť večer a pozorovať príliv, ktorý sa valí späť rýchlosťou, akú inde nezažijete. V uličkách to žije, akoby všetci vedeli, že Saint-Malo sa nezažíva, Saint-Malo sa vníma. Každopádne navštívte pravý korzársky rumový bar s pieskom na podlahe a s latino hudbou ,ochutnajte kvalitný rum ( pozor na tie ceny ) a dajte si miestne " mulés " . Mám pre vás jeden tip, čo sa stravovania týka, ak sa budete chcieť lacno a chutne najesť v čase obeda , ale platí to cca do 16 hodiny , tak hľadajte v menu "Formule du jour". Zvykne to byť predjedlo, hlavné jedlo a dezert, poprípade namiesto predjedla máte v cene nápoj podľa ponuky. Za toto celé zaplatíte na osobu cca 16 eur. Výborná cena.

A s tajným želaním: do skorého videnia Saint - Maló ...

Do tretice sme konečne našli hotel, kam by sme sa bez váhania vrátili .Ak sa teda rozhodnete sem zavítať , odporúčam tento hotel : https://www.otonali.fr/ , krásny hotelík na skok od pláže, výhľad z hotelovej izby na prístav , prechádzkou po promenáde až do starého mesta za cca 15 min. Veľmi príjemne nás privítali dve elegantné francúzsky welcom drincom :) Na výber bol klasický jablkový mušt alebo ďalšia miestna špecialita - cider . Ten je samozrejme špecialitou v celej Normandii ,nielen v Saint-Malo. Inak vedeli ste , že Saint -Maló je vlastne na hranici medzi Bretónskom a Normandiou ?